Vnútorná spokojnosť

Malý krok k pohode….
… ak si chceme život užiť, prestaňme sa porovnávať. Ono je to ťažšie ako sa zdá, keďže už od detstva naši rodičia (ktorí si tým prešli rovnako, ako ich rodičia a nevedia inak) poukazujú, ako je „Jožko, Anka, Peťko“, šikovnejší, priebojnejší, ctižiadostivejší ako ich dieťa.
Začína to už tým, že mamičky si porovnávajú svoje nemluvňatá a predháňajú sa v tom, čo ich malé dokáže. Akoby sme od narodenia boli na štartovacej čiare a súťažíme až pokým „neuľahneme“ posledný krát..
Sme ako na váhach. Hopkáme z jednej misky váh na druhú.
Na jednej strane sme v pozícii, keď sa porovnávame s tými, čo majú Z NÁŠHO POHĽADU viacej, sú úspešnejší, bohatší, majú lepšiu prácu, sú krajší, chudší, svalnatejší, majú deti, nemajú deti, majú krajšie auto, chodia na lepšie dovolenky, sú viacej duchovnejší, ezoterickejší, vyrovnanejší, sú skratka viacej..
..takže od detstva v nás budujú pocit závisti a menejcennosti, vždy je totiž na blízku niekto s kým sa porovnávame a cítime, hoci si to nepriznáme, pocit závisti.
Možno by niekto mohol namietať, že je to dobrá motivácia k tomu, aby nás to posunulo ďalej k tomu nášmu cieľu. Neidealizujme si to, nedomnievajme sa, že je to inšpirácia k tomu, aby sme viacej pracovali, boli usilovnejší a viacej dosiahli. Nuž neviem, zaručí nám nejaký hmatateľný cieľ, lepší pocit? Alebo nás len posunie k ďalšiemu človeku, čo má ešte niečo viacej?.. tak sa stále točíme, ženieme sa za niečím, čo nás v konečnom dôsledku nenaplním žiadnym pocitom vnútornej rovnováhy, neposadí nás do stredu váh, kedy bude spokojný s tým, kto sme, aký sme.
Na druhej strane váh, pozeráme z vrchu na tých, pri ktorých máme pocit, že sú v niečom „horší, slabší, majú krivé nohy, staršie auto, škaredšiu ženy, či tučného muža……. na chvíľu sa povýšenecky tešíme z toho, kto sme? (a kto vlastne sme?)
Naozaj sme v bludnom kruhu nespokojnosti?
Skutočne nám toto porovnávanie pomôže v tom, že sa dostaneme rýchlejšie k cieľu ako ostatní??
Je to kruh, je to hra a my sme v nej dobrovoľne. V konečnom dôsledku porovnávania, nezistíme, čo vlastne naozaj chceme, čo je náš sen, nevidíme, na čo máme talent… vidíme, čo „majú“ iní a chceme to tiež. Nebude nám nikdy stačiť to, čo máme. Vždy príde niekto ďalší, s kým sa náš démon závisti rád porovná. Je to vyčerpávajúce, veľmi.
Niekto je taký, niekto onaký, niekto má to, iný zas ono. Čo vlastne skutočne chcem ja? Kedy príde naplnenie pocitom, že som spokojný s tým, čo mám, aký som?
Skúste byť pozorovateľ samého seba, prestaňte sa porovnávať a môžete sa o sebe veľa dozvedieť.
Tento obsah bol zaradený v Nezaradené. Zálohujte si trvalý odkaz.